Bezim, som spoteny a unaveny
plny strachu a raneny.
V byte stojim, cakam, citim,
do zahuby sa isto rutim.
Zena v dlhom kabate ciernom
noc sa stretla s dnom.
Dyka v jej ruke patri mne
este nie, este nie som na dne.
Zamnou stoji postava
nevidim jej tvar, snazi sa mi pomoct, ale strach zostava.
Uz je to tu, nebudem predca stat, idem skakat
s tym mala ratat.
Skocil som radsej sa zabijem sam ako by si ma mala ty!
Vo vzduchu este hrdo prstrednik ukazujem
na zem dopadam, ale co to este zijem!
Postava v ciernom plasti s kapucnou do tvare jej nevidim.
Bezim rychlo a dlho cez les az sa sam sebe divim.
Bezim cez les, nadomonou armada na konoch sa vznasa
"TY SI JEDINA ZACHRANA NASA!"
Armada na moste smrti stoji,
kazdy z nic sa nicoty boji.
Padam od unavy na zem, vsade listie hnede
Ja sa nedam! Este nie. Este chvilku vydrzim!
Zrazu z listia postava vyskoci noz mi do boku vbodla.
Podarilo sa jej to, bol pre nich jedina modla.
Chytam ju za ruku, ale nemam dost sil na to,
zlyhal som, asi som sa nesnazil to zato.
Snaha bola ale mohol som dat viac.
Spravil som Vam to nechtiac.
Chcel som tomu zabranit, nevedel som ako.
Nemal som utekat mal som ju znicit dako.
Citim bolest. Ohnivi dazd pada z neba,
nie je to krv, zastavit to dako treba!
Uz som von z hry. Umieram so slzou na lici
Biju sa za zivot su ako byci
V tomto krutom boji divokom
stal som sa SMRTI lacnym otrokom.
Prebudzam sa spoteny so strachom
Chvalabohu sen ...
Komentáre
smrt