Človek s hrubou kožou,
jeho bolesť je ako sto nožov.
Spálená až na uhol,
nikdy sa jej asi nezbavý.
Osudu sa skoro vyhol,
ale jeho bolesť v srdci ešte trávi.
Stále ho trápi jeho tvár.
Pokožka zničená, špinavá a poznačená.
Poznačená cestou jeho života,
neraz bol aj na druhej strane plota.
Pri pohlade do zrkadla pozera sa do očí,
vidí v nich more bezsenných nocí.
Hladí si tvár, ktorá je uplne zničená.
Sám si ju zničil.
Každé utrpenie jedným dňom skončí,
to jeho akuraát končí.
Zlupol si kúsok dole, pod čiernou kožou zdravá je!
Radosť a slzy v očiach ...
Dostal druhú šancu,
len malý kúsok zdravej kože,
verí však, že celá tvar bude zdrvá
viem že on to dokáže.
Už ani nemyslí na to čo bolo,
uplne sa zmenil v sekunde.
Dostal druhú šancu, na ktorú tak čakal.
Nepremárni ju, už vela kôli nej plakal.
Odchádza štastný si lahnúť.
Jeho depresia k životu začína chladnúť.
Jeho vnútro silnieť a mladnúť.
Ďakuje ani nevie komu,
zajtra iný človek víde z domu.
Inak bude veci robiť,
inak bude konať.
Inak bude žiť,
už nechce od bolesti stonať.
Uvážil si, že žiť tak ako predtým žil neche
Komentáre